Na hlavný obsah

Pravicovo extrémistická AfD vyhrala voľby v nemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko

CDU viedla doterajšiu krajinskú vládu.

AfD
Líder strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Ulrich Siegmund (uprostred) a spolupredsedovia AfD Tino Chrupalla a Alice Weidelová. (Foto: TASR/Michael Kappeler/dpa via AP)

Strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) vyhrala s veľkým náskokom voľby vo východonemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko. Získala 43,8 percenta hlasov, ukazujú úplné výsledky nedeľňajšieho (6. 9.) hlasovania.

Vďaka tomu obsadí 39 z 83 kresiel. V novom parlamente však nemá väčšinu. Do krajinského parlamentu sa tesne dostala aj strana Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá by mohla umožniť vznik prvej krajinskej vlády AfD. Sasko-anhaltskú organizáciu AfD považuje krajinská tajná služba od roku 2023 za preukázateľne pravicovo extrémistickú.

Prepad o takmer dvadsať percentuálnych bodov zaznamenala Kresťanskodemokratická únia (CDU), ktorá je druhá so 17,2 percenta hlasov a 15 kreslami v sneme. CDU viedla doterajšiu krajinskú vládu a nedeľňajší výsledok je jej najhorší vo voľbách v Sasku-Anhaltsku.

Na treťom mieste skončila sociálna demokracia (SPD) s 9,3 percentami hlasov, nasledovaná stranou Zelených s 8,9 percentami a radikálne ľavicovou stranou Ľavica s 8,6 percentami hlasov. Tieto tri strany získajú zhodne osem kresiel v krajinskom sneme.

BSW, ktorá bola v prvých prognózach pod päťpercentnou hranicou, dostala nakoniec 5,3 percenta hlasov a päť mandátov.

Voľbám v Sasko-Anhaltsku sa v Ranných správach venoval spravodajca STVR v Berlíne Tibor Macák:

Zdroj: STVR

Situácia v novom krajinskom parlamente bude komplikovaná. AfD nemá väčšinu, aby mohla zostaviť jednofarebnú vládu. Jej líder Ulrich Siegmund pritom pred voľbami hovoril, že chce byť premiérom len v prípade, že bude mať v sneme stabilnú väčšinu. CDU, SPD, Zelení aj Ľavica odmietajú s AfD spolupracovať.

Potreba tichej podpory

Rozhodujúcich by tak mohlo byť päť hlasov ľavicovo populistickej a proruskej strany BSW, ktorá sa do sasko-anhaltského snemu dostala prvýkrát. Jej zakladateľka Wagenknechtová pred voľbami nevylučovala, že by mohla pomôcť AfD dostať sa k moci.

Pri voľbe krajinského premiéra by podľa nej síce za lídra AfD Siegmunda strana BSW priamo nehlasovala, v treťom kole by sa však jej poslanci zdržali, a umožnili tak jeho zvolenie.

Voľba premiéra v Sasku-Anhaltsku je tajná; v prvom a v prípadnom druhom kole potrebuje na zvolenie hlasy väčšiny členov snemu, v treťom kole však stačí už len väčšina odovzdaných hlasov. Bez BSW majú AfD a štvorica ostatných strán zhodne 39 mandátov.

Siegmund už povedal, že sa samozrejme pokúsi vládu zostaviť. Pritom nevylúčil, že by sa v niektorej strane mohol nakoniec nájsť prebehlík. „Neviem, či sa nájdu jednotliví poslanci, ktorí povedia: ‚Teraz toho mám dosť, už sa na tom nebudem ďalej podieľať.‘,“ uviedol.

Zároveň nevylúčil, že by sa čoskoro mohli konať nové voľby, ktoré by situáciu vyriešili. „A potom budeme mať 50 alebo 55 percent,“ dodal.

Mimoriadny záujem o voľby

Záujem o nedeľňajšie voľby bol mimoriadny. Volebná účasť dosiahla 77,8 percenta, v roku 2021 to bolo 60,3 percenta.

Podľa prvých analýz mala AfD väčšiu podporu u mužov. Hlas jej dalo 50 percent všetkých mužov, ktorí hlasovali. U žien to bolo 39 percent.

Najväčší úspech mala AfD u ľudí vo vekovej kategórii 35 až 44 rokov, v ktorej jej podporilo 53 percent hlasujúcich. U mladých medzi 18 a 24 rokmi boli úspešné strany z oboch krajov politického spektra – AfD, Ľavica a BSW dostali spolu 65 percent ich hlasov.

Už o dva týždne sa budú v Nemecku konať ďalšie voľby. Hlasovať o novom zložení snemu budú ľudia vo východonemeckej spolkovej krajine Meklenbursko-Predné Pomoransko, ktoré má 1,6 milióna obyvateľov, a tiež v hlavnom meste Berlín, v ktorom žije zhruba 3,9 milióna ľudí.

V Meklenbursku-Prednom Pomoransku podľa prieskumov rovnako zvíťazí AfD, a to so ziskom 35 až 37 percent hlasov. V nemeckej metropole sa na prvej priečke v prieskumoch striedajú CDU, AfD a Ľavica.

Sasko-Anhaltsko je spolková krajina na východe Nemecka, ktorá vznikla po zániku Nemeckej demokratickej republiky (NDR) v roku 1990. Má zhruba 2,1 milióna obyvateľov, z toho 1,7 milióna oprávnených voličov.

Najväčšími mestami sú metropola Magdeburg s 240-tisíc obyvateľmi a Halle s 220-tisíc. V rámci Nemecka patrí Sasko-Anhaltsko k krajinám s najslabšími hospodárskymi výsledkami.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet